Neurokognitívne vylepšovanie: etické problémy „chytroliekov“ (smart pills)

Autor: Centrum pre Bioetiku | 1.7.2014 o 12:56 | (upravené 1.7.2014 o 14:49) Karma článku: 5,94 | Prečítané:  991x

Človeka možno vylepšovať rôznymi spôsobmi, na rôznych úrovniach a tiež so zameraním sa na rôzne oblasti. Je viac ako pravdepodobné, že v budúcnosti sa tieto možnosti rozšíria ako vertikálne (stupeň vylepšenia), tak aj horizontálne (formy vylepšenia). Priamo úmerne s nimi sa však už teraz hromadia morálne, etické, sociálne, politické a ďalšie otázky. Jedným z aktuálnych spôsobov vylepšovania ľudských kognitívnych schopností je ich zdokonaľovanie formou užívania tzv. smart pills – tabliet „chytrosti“ – „chytrolieky“.  

Podľa prieskumu CDC za obdobie 2011-2012 vzrástol počet detí, ktorým bola diagnostikovaná porucha ADHD (porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou) oproti rokom 2003-2004 až o 2 milióny. Na liečbu tejto poruchy sa používajú stimulanty, ktoré sa viažu na lekársky predpis. Obsahujú amfetamíny alebo methylfenidát, vďaka ktorým sa zlepšuje pozornosť a sústredenie. So zvýšeným počtom pacientov sa zvýšilo aj ich množstvo v obehu a tak sa dostali aj k zdravým ľuďom, medzi ktorými spôsobili veľký booom .

Na rozdiel od pacientov, ktorí trpia poruchou a užívajú tablety s cieľom dostať sa do normálneho stavu, zdravý človek sa ich vplyvom môže dostať do stavu lepšieho, než je ten normálny - môže sa zvýšiť schopnosť pozornosti, myslenia, pamäte či sústredenia. To, do akej miery sa schopnosti po užití skutočne vylepšujú, je ale stále predmetom skúmaní a polemík. Zrejme však nepresahujú nad rámec prirodzených schopností a nevytvárajú z človeka robota so super-vlastnosťami. Tiež by bolo chybou domnievať sa, že človek užije tabletku a nemusí vynaložiť žiadne ďalšie úsilie v snahe dosiahnuť cieľ. Nie, takto to nefunguje. Tablety nenainštalujú do mozgu program so všetkými informáciami, ktoré sa tak netreba naučiť. Človek sa ich naučí sám, svojou činnosťou, avšak vydrží ju vykonávať o čosi efektívnejšie a dlhšie.

Veľa by o tom mohli povedať študenti, ktorí ich popri manažéroch či výkonných riaditeľoch vyhľadávajú najviac. Napríklad podľa nedávnej (a prvej) austrálskej štúdie o akademickom dopingu sa medzi austrálskymi študentmi ich užívanie rozšírilo dokonca viac, než v Nemecku alebo v USA a to najmä počas samotného učenia alebo pred skúškou. Študenti sa v rámci prieskumu otvorene vyjadrovali k dostupnosti, k účinkom a tiež sa preukázali ich praktické spôsobilosti užívania – nielenže užívajú stimulanty, aby zvýšili svoje schopnosti, následne dokonca užívajú aj utlmovacie látky, aby sa dostali „späť“. 


Jednoducho vám to umožní pracovať viac, než by ste pracovali normálne.“


Nezvyšuje to výkon v takom zmysle, že ste jedného dňa zrazu chytrejší a získavate tým výhodu oproti ostatným, ale rozhodne v zmysle toho, že ste schopní sa do práce oprieť viac, než bežne.“

Pýtate sa, ako sa k nim bežný človek alebo študent dostane? Veľmi jednoducho. Stačí mať správne kontakty, financie a zrejme aj odvahu. Čierny trh stimulantov na predpis je plný – posúvajú ich ďalej ľudia, ktorí na ne predpis majú. Iní sa k nim dostávajú prostredníctvom rodinného lekára alebo iných lekárov, ktorí buď nemajú až taký prehľad alebo si kreatívny študent jednoducho vymyslí symptómy a porucha je na svete. 

No nielenže využívame dnešné možnosti vylepšenia kognitívnych schopností, ale stále máme ambíciu získať viac - výskumníci aj naďalej hľadajú nové, bezpečnejšie, inovatívnejšie druhy týchto tabliet (a aj iných foriem). Prečo sa jednoducho neuspokojíme s kávou, s cvičením, s meditáciou? Alebo s vitamínmi, ginkom a energetickými nápojmi? Sú predsa bezpečnejšie, v mnohých prípadoch aj zdraviu prospešné, eticky neproblematické a bez vedľajších účinkov. Ale želaný účinok nie je zrejme až taký intenzívny a taký rýchly. V prípade chytroliekov o ich vedľajších a dlhodobých účinkoch ešte veľa nevieme – bežne sa neskúmajú účinky liekov na zdravého jedinca a na to, aby sme odhadli, aké dôsledky sa objavia z dlhodobého hľadiska, ešte prešlo málo času. Nevieme vylúčiť zdravotné riziká a tak treba mať na zreteli, že stále hovoríme o človeku a intervenciách, ktoré môžu mať nezvratné negatívne dôsledky. Chceme podstúpiť riziko aj za takýchto podmienok? Chceme, aby spoločnosť umožňovala podstúpenie takéhoto rizika? Aby mladí ľudia, študenti, mali možnosť užívania chytrých tabliet?

Francis Fukuyama v jednej zo svojich prác napísal, že pôvodný účel medicíny je liečiť chorých, nie robiť zo zdravých ľudí bohov. Ak je terapia cieľom, vylepšovanie by sa v rámci lekárskej praxe objaviť nemalo. Čo ale taká estetická chirurgia – vykonávajú ju lekári a žiadateľom je zdravý človek, ktorý chce byť jednoducho krajší. Ak nemáme problém s týmto druhom vylepšenia, prečo by nám malo prekážať sprístupniť aj „kozmetickú neurológiu“? Človek príde na kliniku, požiada lekára o trochu viac koncentrácie a odíde s receptom do lekárne. Bude navyše pod lekárskym dohľadom, oboznámený s rizikami a výhodami, s novinkami a možnosťami.

Stále môžeme povedať, že bezpečnosť sa v budúcnosti zvýši a riziká plynúce z užívania chytrých tabliet sa zredukujú. Takmer určite to tak bude. Ale je tu niekoľko ďalších problémov, ktoré sa dotýkajú ako jedinca, tak aj spoločnosti – napríklad distributívna spravodlivosť. Je pravdepodobné, že takáto možnosť vylepšenia nebude dostupná pre všetkých rovnako. Rôzne formy sociálnych či ekonomických nerovností by tak boli obohatené o ďalšiu oblasť v podobne kognitívneho vylepšenia sa. Bol by to ale naozaj problém? V akademickom prostredí predsa bežne akceptujeme nerovnosti - nie každý študent má rovnaký potenciál a finančné prostriedky. Niektorí jedinci teda majú možnosť študovať na lepších školách, a iným to jednoducho lepšie myslí – už teraz sú kognitívne schopnosti prirodzene u každého na inom stupni. Rovnako sú nerovnosti akceptované aj v spoločnosti– vieme, že bohatší ľudia si môžu dovoliť plastiku alebo rôzne materiálne vymoženosti. Ak sme pustili na trh krásu, prečo by sme nemali pustiť aj múdrosť?

Snáď preto, povedali by mnohí z vás, aby ľudia (a najmä študenti) nepodvádzali a nedosahovali výsledky podvodom. Ale je to naozaj podvod? Je podvod piť počas dlhého učenia jednu kávu za druhou, zapíjať ju energetickým nápojom a na raňajky, obed a večeru si dať ginko? Takýto človek sa vydrží učiť dlhšie a zaiste bude mať výhodu oproti tomu, kto po troch hodinách zaspí nad skriptami. Možno tiež konštatovať, že nie každý si môže dovoliť zakúpiť vitamíny či kofeín v rôznej podobe, bylinky a iné látky. Rovnako je to aj s tabletami chytrosti a preto by ich užívanie nemalo byť označované ako podvádzanie. Naštartujú síce človeka, ale nevykonajú za neho prácu. Každý jeden študent sa nakoniec musí všetko naučiť sám, musí touto činnosťou tráviť čas a pracovať na sebe. Rovnako ľudia, ktorí užívajú tieto lieky, aby zvládali rýchle tempo pracovného života – tabletka im umožní fungovať, ale všetko ostatné zvládajú sami.

Nie menej dôležitým determinantom pri posudzovaní ne/možnosti užívania týchto tabliet je aj sloboda každého jedného človeka (dospelého). Ak sa niekto rozhodne, že sa chce stať závislým od kofeínu, že chce každý deň meditovať alebo užívať gingko, nikto mu v tom nebude brániť. A ak sa niekto rozhodne, že chce posilniť svoje schopnosti užitím spomínaných tabliet, s tým, že pozná riziká aj výhody a má na to finančnú hotovosť (nežiada preplácanie od poisťovne), prečo by sme mu mali brániť? Je predsa zodpovedný sám za seba, nekoná v rozpore so zákonom a všetko si uhradí sám. Prieskum časopisu Nature z roku 2008, vykonaný na vzorke 1700 ľudí zo 60 krajín sveta, dokonca ukázal, že takmer 80% respondentov si myslí, že dospelí ľudia by mali mať povolenie užívať tieto látky, ak to sami chcú a prekvapujúco až 69% uviedlo, že sú ochotní užívať ich aj za cenu miernych vedľajších účinkov. 

Práve pre takýchto ľudí je určený aj nový produkt s heslom „Good? Get Better!“, ktorý sa objavil nedávno na trhu – TruBrain. Vynašli ho poprední neurovedci, ktorí dlhodobo študovali možnosti kognitívnej optimalizácie a vytvorili tak zmes kognitívnej výživy, ktorá nahradí každodennú kofeínovú závislosť, stimuluje tok krvi dodávajúcej kyslík a výživu mozgu a vytvorí optimálne podmienky pre pamäť, komplexné uvažovanie a trvalú energiu. Za 55 dolárov dostanete balíček na dva týždne a budete tak mať osobne možnosť vyskúšať účinky TruBrain. Jeho účinky nie sú zrejme až na takej úrovni, ako pri užití Adderalu, Ritalinu alebo Modafinilu, na druhej strane sa však znižuje aj miera rizika. TruBrain obsahuje najmä tzv. nootropiká, ktoré sú voľne dostupné aj na Slovensku (pod názvami ako Lucetam, Piracetam, Nootropil) a sú označované ako psychostimulanty. Okrem toho obsahuje ďalšie látky (napr. cholín, horčík, acetyl-L- karnitín...), ktoré v súčinnosti vyvolajú žiadaný efekt. Pozornému oku skúseného užívateľa chytrých tabletiek neujde, že všetky tieto látky sa dajú zakúpiť aj individuálne, a výživný kokteil si tak môžete namiešať aj sami doma. A čo je najlepšie – bude to samozrejme lacnejšie. 20-ročný študent John Backus sa minulý rok zameral na komparáciu dvoch cien – prvá bola tá, za ktorú ponúka tabletky TruBrain, a druhá bola cena, ktorá mu vyšla po zrátaní reálnych nákladov. Ukázalo sa, že vlastnou výrobou sa dá ročne ušetriť vyše 600 dolárov!

 

Vidíme, že neurokognitívne vylepšovanie je aktuálnym trendom a zároveň aj problémom. Trh s možnosťami sa neustále rozrastá, rovnako ako aj počet užívateľov. Otázne je, ako sa k tomu postavia ľudia – rodičia, lekári, etici, politici, spoločnosť... Jedna z možností je nezasahovať, nechať ľudí rozhodovať sa za seba a ponúkať im to, čo si žiadajú. Opačnou možnosťou je takýto doping zakázať a nakoniec existuje zlatá stredná cesta, ktorá by mohla znamenať stanovenie určitých princípov, hraníc, obmedzení, teda istá úroveň kontroly nad užívaním. Ako by ste rozhodli vy ako rodič? Ako lekár? Ako študent? Alebo ako člen spoločnosti?

 

Lucia Gráfová

 

Použité zdroje:

BACKUS, J. (2013):Cost Analysis: Trubrain Proprietary Nootropic Blend vs. Generic Equivalent ( http://johnback.us/blog/2013/08/06/cost-analysis-trubrain-proprietary-nootropic-blend-vs-generic-equivalent/ )

FARAH, M., ILLES, J., COOK-DEEGAN, R., GARDNER, H., KANDEL, E., KING, P., PARENS, E., SAHAKIAN, B., ROOT WOLPE, P. (2004):Neurocognitive enhancement: what can we do and what should we do? In: Nature Reviews, Neuroscience 5, 2004, p. 421-425.

FUKUYAMA, F. (2002): OurPosthuman Future: Consequences of the Biotechnology Revolution. New York: Picador, 272 s.

LARRIVIERE, D. (2010):Virtual Mentor. In: American Medical Association Journal of Ethics, November 2010, Vol. 12, No. 11, 849-853.

SENELICK, R., C. (2013):Smart Pills and Neuroenhancement: Is It Fair? (http://www.huffingtonpost.com/richard-c-senelick-md/neuroenhancers_b_3337195.html)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?