Chcete si vylepšiť mozog za cenu rizika, že si ho spálite?

Autor: Centrum pre Bioetiku | 14.6.2014 o 15:44 | Karma článku: 5,70 | Prečítané:  2104x

Pán Garrison je mierny, introvertný, konzervatívny a skôr samotársky človek. Vysoko si cení svoju prácu i manželstvo. Jedného dňa sa však zobudí a už vôbec nie je mierny, introvertný, konzervatívny a samotársky. Práve naopak, pán Garrison je impulzívny extrovert bažiaci po spoločnosti. Konzervativizmus nahradil liberalizmom, tvrdú prácu premenil na výpoveď a manželstvo zamenil za rozvod. Bývalá manželka pána Garrisona tvrdí, že to už nie je pán Garrison. A pán Garrison? Ten nakoniec tiež priznáva, že už nie je pánom Garrisonom.

Liečba mozgu za cenu zmeny osobnosti? Čo sa stalo s pánom Garrisonom? Pán Garrison má Parkinsonovu chorobu. Medikamentózna liečba už nezmierňuje jeho motorické poruchy, a preto podstúpil elektrostimulačný zákrok, konkrétne podstúpil hĺbkovú mozgovú stimuláciu (Deep brain stimulation (DBS)). Po zákroku nastane výrazné zlepšenie motorických porúch pána Garrisona, no po zákroku sa prebudí[1] ako človek smerujúci k spoločenskosti, rozvodu a priznaniu, že už nie je tým istým človekom.

Tento typizovaný fiktívny príklad, ale aj výsledky niektorých štúdií či skúseností z klinickej praxe stoja v pozadí relatívne novej vlny kritiky a opatrnosti voči mozgovej elektrostimulácii všeobecne, či  hĺbkovej mozgovej stimulácii konkrétne[2]. Táto kritika a opatrnosť obvykle nesmeruje k spochybneniu efektívnosti mozgovej elektrostimulácie pri liečbe niektorých chorôb. Výhrady a obozretnosť súvisia s tým, že liečba môže dosiahnuť aj to, že pán Garrison už možno nie je pánom Garrisonom. Problém, na ktorý poukazujú niektoré kuvičie hlasy je, že elektorstimulácia môže zmeniť časť charakteru, osobnosť ako takú, prípadne môže zničiť identitu osoby. Mala by byť zmena osoby naším cieľom? Možno zničenie identity pacienta vôbec považovať za liečbu pacienta?

Mozgová elektrostimulácia. Fiktívny príklad pána Garrisona je ilustratívnou dramatizáciou. Zmeny osoby nemusia byť prostredníctvom mozgovej elektrostimulácie také časté a rozsiahle. Diskusia a dúfajme, že aj úcta v súvislosti s elektrostimuláciou je ďalej ako v dobách M. Formanovho Preletu nad kukučím hniezdom.  To však nič nemení na podstatných skutočnostiach. Mozgová elektrostimulácia už nie je v rôznorodých podobách len v experimentálnych začiatkoch, ale predstavuje široko praktizovanú realitu. Mozgová elektrostimulácia však tiež predstavuje aj zásadnú možnosť ako obmeniť, zvýšiť, či znížiť určité funkcie mozgu. Mozog  ale zohráva centrálnu úlohu pre našu osobnosť ako aj osobu, a preto môže byť  elektrostimulácia potenciálne kontroverzná.

Okrem toho sa možno obávať problému,  že na kontroverznosť sa dá občas pozabudnúť, keď je využívanie kontroverzných prostriedkov ľahko dostupné, nekontrolovane využívané, či dokonca módne. To je ale opätovne situácia, v ktorej sa práve teraz nachádzame a najlepšie sa to dá ilustrovať napríklad na jednej z foriem elektrostimulácie. Touto formou elektrostimulácie je transkraniálna stimulácia jednosmerným elektrickým prúdom (Transcranial direct current stimulation (tDCS), ktorá si vo svete získava pomerne živelnú popularitu. Pred tým, ako prejdeme k tDCS  a jej problémom, treba vysvetliť, čo všeobecne znamená elektrostimulácia.

Pri mozgovej elektrostimulácii sa jedná o súbor techník, ktorých cieľom je elektrická stimulácia mozgu, respektíve jeho častí. Na stimuláciu sa používa elektrický prúd prenášaný elektródami. Stimulácia môže byť zabezpečená priamo alebo nepriamo. Priamy zásah sa dosahuje operatívnym zavedeným elektród do stanoveného regiónu mozgu. Nepriamy zásah stanoveného regiónu mozgu je dosiahnutý nasadením elektród na príslušnú časť lebky. K priamym a invazívnym metódam možno zaradiť napríklad zmienenú hĺbkovú mozgovú stimuláciu; k nepriamym, neinvazívnym metódam možno zaradiť napríklad transkraniálnu stimuláciu jednosmerným elektrickým prúdom.

Prečo vlastne sa elektrostimulácia v jej priamej alebo nepriamej forme vykonáva? Vykonáva sa preto, lebo elektrický prúd prenášaný elektródami podľa hodnoty, umiestnenia a spôsobu stimulácie, buď zvyšuje, alebo znižuje neuronálnu excitáciu. Zmena neuronálnej excitácie vedie k zmene, a teda zvýšeniu alebo zníženiu mozgových funkcií.

Snaha o takúto zmenu môže mať rôzne dôvody. Zmena prostredníctvom elektrostimulácie môže smerovať k prinavráteniu pôvodnej funkčnosti, a teda smerovať k terapii. Zmena ale môže smerovať aj k snahe o zlepšenie obvyklej funkčnosti, môže teda smerovať k zlepšeniu obvyklých kognitívnych schopností osoby. Rozširovanie populárnosti napríklad tDCS preto vychádza najmä z toho, že sa v narastajúcom počte vedeckých štúdií preukazuje, že táto forma neinvazívnej elektrostimulácie môže zvýšiť vaše kognitívne schopnosti[3]. To tiež znamená, že tDCS môže zvýšiť  vaše šance na „prechytračenie“ ostatných. No a kto by to nechcel?

Úspech tDCS. Zrejme to chce mnoho ľudí, a preto sa tDCS  pomerne rýchlo rozšírilo z vedeckých štúdii medzi techno nadčencov. Na internete sú už dávnejšie ľahko dostupné weby ponúkajúce návody na domáce zhotovenia prístroja na tDCS, fóra venujúce sa zdieľaniu skúseností amatérskych  experimentátorov, ako aj videá s ľuďmi, ktorí si úplne dobrovoľne púšťajú do hlavy elektrinu. Záujem o tDCS sa stal v relatívnom internetovom meradle pomerne veľký. 

Problémom ale je, že kvalitu  amatérskych zariadení nemôže nikto zaručiť.  Podľa niektorých predpokladov dosiahne všeobecne obchod s kognitívnym vylepšovaním v Spojených štátoch amerických už v budúcom roku hodnotu 8 miliárd dolárov[4]. Záujem o kognitívne vylepšovania je teda nespochybniteľný. Z tohto dôvodu už možno ani neprekvapí, že vás práve teraz delí od prvého komerčne dostupného zariadenia pre tDCS[5] len kliknutie. Pri cene 249 dolárov je predávané v čiernej aj v červenej farbe a to všetko pekne zabalené v dizajnovej škatuľke. 

Zariadenie na tDCS sa teda dostali z uzavretých laboratórií už aj do typizovanej komerčnej výroby. V súvislosti s predpokladanými efektmi tDCS to nie je nijako prekvapujúce.

Rovnako ani slogan firmy predávajúcej zaradenie na tDCS: „Faster Processor, Faster Graphics, Faster Brain“[7] nie je prekvapujúci, no veľa napovie o zámeroch a pozadí sľubovanej revolúcie. Prístroj je oficiálne vedený ako príslušenstvo pre hranie počítačových hier. Výrobca sa tým podľa všetkého snaží vyhnúť stretu s americkým úradom FDA (Food and Drug Administration), ktorý je okrem iného zodpovedný za reguláciu v oblasti medicínskych a kozmetických prístrojov.  Ak si uvedomíme, že základným mechanizmom daného prístroja je cielené elektrické zasiahnutie určitých regiónov mozgu, tak skrývačka na „hráčske“ príslušenstvo, resp. skrývačka zameraná na vyhnutie sa regulácii prostredníctvom FDA zaiste vzbudzuje otázky.

Problémy tDCS

Obavy v súvislosti s voľným používaním tDCS môžu byť rôzne. Zásadným problémom je to, že tDCS sa podľa niektorých vedeckých štúdií síce ukazuje ako skutočne opodstatnená možnosť zvýšenia kognitívnych schopností, avšak tieto výsledky boli dosiahnuté v kontrolovanom a medicínsky zabezpečenom prostredí. Osobitým a podstatným problémom je aj to, že zatiaľ nie sú známe dlhodobé účinky kontrolovaného, a už vôbec nie voľného používania týchto prístrojov.

Správne nastavenie prístroja na tDCS tiež predstavuje určitú výzvu. Ak si uvedomíme, ako kľúčovo dosiahnutý efekt závisí od zasiahnutia správnych oblastí v mozgu, tak len bežný rozdiel v mozgovej anatómii medzi pravákom a ľavákom môže spôsobiť značné problémy. Rozdiely v mozgovej anatómii sa však netýkajú len ľudí preferujúcich písanie ľavou alebo pravou rukou. Tieto rozdiely – aj keď v subtílnejšej podobe – sa môžu vyskytovať aj medzi jednotlivcami všeobecne.  Z toho je jasné, že skutočne efektívne a z hľadiska osoby bezpečné nastavenie prístrojov vyžaduje zatiaľ viac ako len laické nasadenie si prístroja na hlavu.

Pri všetkom entuziazme a reklame si treba dopredu uvedomiť, že prístroje na tDCS nie sú magické čiapočky, ktoré len tak stlačením gombíka zvyšujú inteligenciu.  Zdokonalenie schopností si vyžaduje aj samostatnú prácu. Sama elektrina nestačí a pod vplyvom elektriny je potrebné aj rozmýšľať. Efekt sa dostavuje až pri určitom tréningu, ktorý spočíva v absolvovaní čoraz náročnejších myšlienkových úloh. S používaním tDCS prístrojov sa samozrejme zdá byť posun v riešení týchto úloh u jednotlivcov razantnejší.

Ďalším problémom je, že mozog možno pripomína špongiou, ale nie je nafukovačkou. Jedna štúdia[8] relatívne nedávno ukázala, že zlepšenie špecifickej kognitívnej schopnosti osoby môže byť prostredníctvom elektrostimulácie sprevádzané zhoršením inej kognitívnej schopnosti danej osoby. Participanti štúdie boli rozdelení do troch skupín. Jednej skupine boli elektricky stimulované oblasti mozgu typicky asociované s matematickými schopnosťami. Inej skupine boli rovnakou technikou stimulované oblasti asociované s učením a pamäťou. Tretia skupina bola kontrolná, teda skupina vystavená imitácii stimulácie. K prekvapeniu došlo vtedy, keď sa zistilo, že účastníci matematickej skupiny síce dosiahli v súlade s očakávaním lepšie výsledky v testoch zameraných na matematiku, no v úlohách určených pre otestovanie učenia a pamäti dosiahla táto skupina výsledky horšie ako skupina kontrolná.  Obdobný vzorec platil aj pri druhej skupine. Výsledky testov pamäti a učenia boli v tejto skupine nadpriemerné, no výsledky matematických testov dopadli opäť horšie ako u kontrolnej, teda nestimulovanej skupiny. Z toho dôvodu možno usúdiť, že tDCS môže aspoň v určitých prípadoch pri zlepšení určitej schopnosti spôsobovať problémy pre funkčnosť niektorých iných kognitívnych schopností. Skrátka, nič nie je len tak zadarmo a zmena schopností osoby má svoju cenu.

Navzdory všetkému, treba pripomenúť, že hypotetický Pán Garrison nie je ani v danom príklade znudený experimentátor. Snaha o vyliečenie choroby je zaiste inak hodnotná motivácia ako napríklad motivácia, ktorá spočíva v snahe o lepšie hranie počítačových hier (napríklad na spôsob foc.us tDCS prístroja). Terapeutická motivácia by bola spochybnená snáď jedine vtedy, ak by jej dôsledok skutočne spočíval v zničení identity pána Garrisona. Takému niečomu možno predísť kontrolovaným a odborným medicínskym prístupom. Na druhej strane regulovať  prirodzenú ľudskú snahu o zlepšenie nie je azda  z dôvodu samotnej prirodzenosti efektívne. To čo však vhodné je, je poukázať na riziká, akými napríklad trpí voľná tDCS ako aj nekontrolovateľná mozgová elektrostimulácia všeobecne. Ak pre nič iné, tak preto, lebo spáliť si mozog, nie je až taká výhoda.  Zázračné masovo dostupné zapálenie mentálnej žiarovky sa teda zatiaľ nekoná. Mnohí by zaiste kládli dôraz na slovo zatiaľ. Iní možno ani na to nie, a preto namiesto záveru radšej spomínané video: http://youtu.be/I7nehK63Uk4.

 

Juraj Odorčák

 

[1] Zákrok zavedenia zariadenia pre DBS sa vykonáva pri vedomí pacienta, a to z dôvodu potreby spolupráce. Využitie výrazu „prebudenie“ tu slúži len ako rétorická pomôcka

[2] Napríklad http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/21507740.2012.748699#.U5nDNSgvxRY

[3] Napríklad http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21094258,

[4] http://www.theguardian.com/science/2014/jan/04/can-i-increase-my-brain-power

[5] http://www.foc.us/

[6] http://www.foc.us/images/packshot/web/foc.us-gamer-headset-rear-small.jpg

[7] http://www.foc.us/

[8] http://www.jneurosci.org/content/33/10/4482.abstract

 

Použité zdroje:

BERGHMANS, R. (2013): Time to Reconsider Deep Brain Stimulation.AJOB Neuroscience, 4 (1), 36-37. (http://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/21507740.2012.748699#.U5nDNSgvxRY)

CLARK, V. P., COFFMAN, B. A., MAYER, A. R., WEISEND, M. P., LANE, T. D., CALHOUN V. D., RAYBOURN E. M., GARCIA, C. M., WASSERMANN, E. M. (2012): TDCS guided using fMRI significantly accelerates learning to identify concealed objects.Neuroimage, 59 (1), 117-128. (http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21094258)

IUCULANO, T., COHEN KADOSH, R. (2013): The Mental Cost of Cognitive Enhancement.The Journal of neuroscience.33 (10), 4482-4486. (http://www.jneurosci.org/content/33/10/4482.abstract

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?